Deti potrebujú život bohatý na zážitky tak, ako potrebujú pestrú stravu plnú vitamínov. Keď nemajú možnosť objavovať tajomstvá vo svojom okolí, je to, akoby mali nevyváženú stravu. Ani pre spoločnosť nie je dobré, keď deti nevidieť a nepočuť na uliciach, keď sú iba skryté na oplotených detských ihriskách. Viac sa dočítate v článku s Timom Gillom, ktorý je nezávislým výskumníkom, spisovateľom a konzultantom a venuje sa presadzovaniu mestských politík v prospech hry detí vonku a ich bezpečnej a voľnej mobility.

https://dennikn.sk/2875317/aj-deti-v-meste-chcu-pobehovat-bez-strachu-a-hrat-sa-bez-dozoru-rodicov-najvacsi-problem-su-pre-ne-auta/?ref=inc&cst=9e98ef44f26a9913808ecb8d6f78e4ce4a290abf&fbclid=IwAR0Gl6GaPhjqpUcI6ZGXlQ3-y7nWqe7OuohJfJMAvs2wbFkOISwjFo0BUnY

Už tradične ponúkame aj maďarskú jazykovú verziu HBSC dotazníka pre školákov, ktorých materinský jazyk je maďarčina a vo veku 11 rokov je pre nich slovenčina stále náročnejšia ako materinský jazyk. Preto sa náš tím nachádza aj na školách s vyučovacím jazykom maďarským, kde deti vypĺňajú maďarskú jazykovú verziu dotazníka HBSC štúdie a my sa aj týmto spôsobom snažíme hľadať riešenie pre každé dieťa.

Oslovili sme skoro 200 škôl, no len menej ako polovica škôl nám umožnila zbierať údaje na škole a aj medzi školami, ktoré nám umožnili osloviť školákov boli také, kde sme nakoniec mohli osloviť menej ako polovicu školákov. Umožniť deťom, aby ich hlas bol vypočutý nikdy nebolo náročnejšie.

Toto obdobie je náročné pre školy a začínali sme v období, keď ešte platili protipandemické opatrenia a len čo ich uvolnili už školy zápasili s dopadmi vojenskej agresie na Ukrajine a mnohé chceli dobehnúť aktivity, ktoré zameškali počas pandémie. Veľmi náročná logistická situácia. Mnohé školy mali za sebou veľmi náročné interakcie s rodičmi, ktoré veľmi naštrbilo dôveru medzi školou a rodičmi, báli sa ich reakcií tak veľmi, že nebolo možné vstúpiť do školy a to napriek schváleniu etickou komisiou, napriek odporúčaciemu stanovisku ministerstva školstva, napriek medzinárodnej reputácii a napriek nadštandardne nastaveným procesom. Niektorí rodičia boli tak zneistení, tak nedôverujúci, že svojim deťom neumožnili vyplniť dotazník.

Je to obrovská škoda, lebo hlasy detí, ktorým nebolo umožnené vyjadriť sa môžu chýbať. To ticho môže skresliť obraz o tom ako sa dnešní školáci majú, čo im pomáha a čo ich trápi. Za tieto deti sme nevybojovali ten najdôležitejší boj – aby sa mohli vyjadriť a my sme ich hlas pretavili do dôkazov a argumentov. A to nás veľmi mrzí.

“Dievčatá, dnes som mala naozaj skvelý deň. Spravili mi ho školáci na malej škole v Kolárove. Som nadšená z tej jednoduchosti. Žiadne ovešané triedy, žiaden krik na chodbe, čistá veľká chodba a USMIATE DETI, ktoré zdravili nahlas. Naozaj bolo cítiť skvelú atmosféru školy. Poďakovali, keď som odchádzala. Fakt to bol skvelý zážitok. Škoda, že so mnou dnes neboli študentky psychológie, lebo toto bola škola života.”

Artem pricestoval z Charkova. A práve vo chvíli, keď sme urputne hľadali spôsob ako dopraviť naše tímy na východe do škôl, kde sme plánovali zber údajov. Artem je náš dvorný šofér a vďaka HBSC precestoval celé východné Slovensko. Vďaka Artemovi sa naše tímy dostali bezpečne do škôl. Život niekedy prinesie vzácne momenty a dnešné stretnutie s Artemom a Agis Tsouros bolo jedným z nich.