Oslovili sme skoro 200 škôl, no len menej ako polovica škôl nám umožnila zbierať údaje na škole a aj medzi školami, ktoré nám umožnili osloviť školákov boli také, kde sme nakoniec mohli osloviť menej ako polovicu školákov. Umožniť deťom, aby ich hlas bol vypočutý nikdy nebolo náročnejšie.

Toto obdobie je náročné pre školy a začínali sme v období, keď ešte platili protipandemické opatrenia a len čo ich uvolnili už školy zápasili s dopadmi vojenskej agresie na Ukrajine a mnohé chceli dobehnúť aktivity, ktoré zameškali počas pandémie. Veľmi náročná logistická situácia. Mnohé školy mali za sebou veľmi náročné interakcie s rodičmi, ktoré veľmi naštrbilo dôveru medzi školou a rodičmi, báli sa ich reakcií tak veľmi, že nebolo možné vstúpiť do školy a to napriek schváleniu etickou komisiou, napriek odporúčaciemu stanovisku ministerstva školstva, napriek medzinárodnej reputácii a napriek nadštandardne nastaveným procesom. Niektorí rodičia boli tak zneistení, tak nedôverujúci, že svojim deťom neumožnili vyplniť dotazník.

Je to obrovská škoda, lebo hlasy detí, ktorým nebolo umožnené vyjadriť sa môžu chýbať. To ticho môže skresliť obraz o tom ako sa dnešní školáci majú, čo im pomáha a čo ich trápi. Za tieto deti sme nevybojovali ten najdôležitejší boj – aby sa mohli vyjadriť a my sme ich hlas pretavili do dôkazov a argumentov. A to nás veľmi mrzí.