Údaje zozbierané v teréne sa ešte len pripravujú pre analýzy a my už v krásnom teréne Bojnického zámku spolu s úžasnými účastníkmi 18. celoslovenského stretnutia fénixákov pripravujeme ich odkaz dospelým. Vybrali sme tri dôležité témy, ktoré ešte neprezradíme, ale máte sa na čo tešiť.

ĎAKUJEME detskej organizácii FÉNIX a všetkým mladým poradcom, tínedžeromm fénixakom, s ktorými sme sa stretli za túto možnosť a pevne veríme, že sa nám podarí byť ich hlasom.

9.9.2026 sa v IPčku konala medzinárodná konferencia o suicidalite. Diskutovalo sa o tom, ako funguje systém pomoci mladému človeku v suicidálnej kríze, kde sú jeho slabé miesta a čo potrebujeme zmeniť. V rámci tohto podujatia diskutovali aj Andrea Madarasová Gecková, Desanka Kanderová a Iveta Kamendy, ktorá sa odvážne podelila o skúsenosť mamy, ktorá zažila niečo, čo nechce zažiť žiadny rodič…

Hlavná riešiteľka štúdie HBSC na Slovensku, prof. Andrea Madarasová Gecková, informovala, že HBSC štúdia každé štyri roky zbiera údaje od skoro 10 000 školákov a školáčok vo veku 11 až 15 rokov. Aktuálne údaje, teda 4 roky po pandémii máme zozbierané a pripravujeme ich na analyzovanie. Posledné údaje potvrdili výrazné zhoršenie duševného zdravia najmä starších dievčat v zmysle vyššieho výskytu nižšej miery subjektívnej pohody, prežívania úzkosti, osamelosti oproti predchádzajúcim obdobiam. Dievčatám sa v našej spoločnosti necítia dobre a my potrebujeme vedieť čo s tým môžeme urobiť.

Máme už ale i prvé zistenia zo štúdie HEXI o skúsenosti dospievajúcich a rodičov so systémom starostlivosti. Bariéry prístupu k starostlivosti prežívajú dospievajúci na rôznych úrovniach. Tým prvým balíkom je už to aké symptómy, akým spôsobom prežívajú a čomu ich pripisujú. Ako prvé príznaky problému dospievajúci často opisujú somatické ťažkosti ako nevoľnosť, zvracanie, únava, ťažkosti so spánkom. Potom nadmerné uvažovanie o sebe, problémoch, spochybňovanie sa. Ďalej sú to neprimerané emocionálne reakcie ak plačlivosť, zmeny nálad až po pocity odcudzenia, teda pocitu, že sú len figúrkou v celom tom dianí. A poslednou skupinou prejavov je nespôsobilosť vykonávať aktivity, doslova nevládzu žiť.

Tieto symptómy môžu normalizovať, byť presvedčení, že to tak majú predsa všetci. V tomto vývinovom období nemusia mať s čím porovnávať, nemusia mať reálnu predstavu o tom čo je bežné a čo nie.
Prejavy tiež maskujú, oni sami sa čudujú ako veselo pôsobia na fotografiách, videozáznamoch z obdobia, keď sa cítili veľmi zle. Oni sami priznávajú, že keď už nevládali žiť, zastierali to výhovorkami.
Považujú symptómy za neadekvátne, lebo nielen my dospelí im vieme povedať, že majú všetko čo potrebujú, tak predsa nemôžu mať dôvod na také prežívanie. Niektorí z nich to tiež považujú za zlyhanie, za neodôvodnené.
No a na záver je to obdobie osamostatňovania, ja sám – chcú to zvládnuť sami, nechcú nikoho obťažovať, často si nemyslia, že to je „dosť“na to, aby si pýtali pomoc.
Častokrát až suicidálne prežívanie alebo pokus je moment, ktorý iniciuje žiadosť o pomoc.
Potom ale narážajú na navigáciu v systéme, ktorá je obrovskou bariérou. Potrebujú nájsť osobu, dostať termín a mať dosť financií na hradenie starostlivosti. Ľahší prístup majú tí, ktorí poznajú niekoho priamo zo systému, alebo niekoho, kto už si túto cestu prešiel a priamo ich nakontaktuje. Na termíny ale často čakajú aj pol roka. A dostupnosť závisí od možnosti plnej úhrady.
Keď už sa aj dostanú do starostlivosti, chýba im validácia ich skúsenosti a schopnosti sa zapojiť do starostlivosti. Zraňuje ich ak im dospelí neveria, že môžu prežívať to, čo prežívajú. A ešte viac ich zraňuje, keď sa o ich stave, o ich starostlivosti rozhoduje a informuje bez nich.

V dňoch 1. – 4. septembra 2026 sa v Pafose na Cypre uskutočnila 40. výročná konferencia European Health Psychology Society (EHPS 2026) s názvom Digital Innovations in Health: Harnessing the Power of Technology and AI (“Digitálne inovácie v zdraví: využitie potenciálu technológií a umelej inteligencie”). 

Súčasťou konferencie bola aj prezentácia posteru „Societal worries and mental health in adolescents: Does gender play a role?“, ktorým sme predstavili vybrané výsledky pilotnej štúdie realizovanej v rámci HBSC štúdie na Slovensku. Poster sa zaoberal spoločenskými obavami dospievajúcich a ich súvislosťami s duševným zdravím, pričom sme sa pozreli aj na to, či sa tieto súvislosti líšia v závislosti od pohlavia.

Účasť na konferencii priniesla príležitosť predstaviť predbežné výsledky slovenského HBSC výskumu medzinárodnému odbornému publiku, diskutovať o zisteniach a vymeniť si skúsenosti s výskumníkmi a odborníkmi v oblasti psychológie zdravia.

Viac informácií o konferencii nájdete: https://ehps.net/

Na Hotelovej akadémii v Spišskej Novej Vsi sme sa stretli so študentmi, aby sme spoločne otvorili tému duševného zdravia dospievajúcich. So študentmi sme diskutovali o tom, ako vnímajú duševné zdravie, aké prekážky im bránia hovoriť o svojich problémoch a prečo je dôležité vytvárať bezpečný priestor na zdieľanie skúseností. Súčasťou stretnutia boli aj aktivity zamerané na kritické vnímanie obsahu na sociálnych sieťach, rozpoznávanie varovných signálov psychických ťažkostí a podporu otvorenej komunikácie o duševnom zdraví.

Študentom sme predstavili HBSC štúdiu, jej ciele a význam a zároveň sme prezentovali vybrané výsledky výskumu. Diskutovali sme o tom, ako môžu tieto zistenia prispieť k lepšiemu porozumeniu potrebám mladých ľudí a podporiť tvorbu účinných preventívnych aktivít na školách. Zároveň sme hovorili o tom, že za číslami a štatistikami z výskumu sa skrývajú reálne skúsenosti mladých ľudí, o ktorých je dôležité hovoriť a ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Teší nás, že môžeme prepájať vedecké poznatky z HBSC štúdie s praktickými aktivitami priamo v školskom prostredí a prispievať tak k podpore zdravého vývinu a duševnej pohody dospievajúcich.

Aktuálny plán slovenského výskumného tímu počíta s návštevou viac ako 100 škôl s cieľom osloviť takmer 10-tisíc školákov a školáčok. V prvom mesiaci tímy navštívili 26 škôl, kde dotazník úspešne vyplnilo približne 3 000 žiakov. Štúdiu „Health Behaviour in School Aged Children“ (HBSC) uskutočňujú v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Jej hlavný význam spočíva v tom, že zachytáva deti v kritickom vývinovom období a umožňuje sledovať trendy či porovnávať Slovensko s inými krajinami.

Národná koordinátorka štúdie Andrea Madarasová Gecková k náročnosti a významu projektu dodáva: „K príprave protokolu štúdie prizývame široké spektrum odborníkov a zástupcov profesií, ktorí pracujú so školákmi, aby sme dokázali zmapovať všetky dôležité aspekty zdravého vývinu dospievajúcich a národná správa bola užitočným nástrojom pre rodičov, učiteľov, pediatrov, sociálnych pracovníkov i tvorcov politík. Táto štúdia je výnimočná tým, že mapuje kritické vývinové obdobie a umožňuje sledovanie trendov i medzinárodné porovnania.“

Na plynulom priebehu prác v teréne sa zásadne podieľa Úrad verejného zdravotníctva SR spoločne so sieťou regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Táto spolupráca umožňuje získať aktuálne a spoľahlivé údaje o zdraví a životnom štýle detí priamo z praxe, čo je nevyhnutné pre plánovanie efektívnych preventívnych opatrení a tvorbu budúcich verejných politík v oblasti podpory zdravia.

Dôraz na duševné zdravie a inklúziu

Jedným z hlavných pilierov slovenskej realizácie štúdie je akademické zázemie UK. Odborníci a odborníčky prinášajú do projektu expertízu v oblasti inklúzie, psychológie a pedagogiky. Výnimočnosťou tohto ročníka je snaha o maximálnu reprezentatívnosť, preto majú žiaci možnosť vypĺňať dotazníky v slovenskom, maďarskom i ukrajinskom jazyku. Do výskumnej vzorky sú cielene zaradení aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Význam tohto inkluzívneho prístupu zdôrazňuje profesorka Lenka Sokolová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK: „Údaje o duševnom a fyzickom zdraví týchto detí sú dôležité pre plánovanie účinnej podpory, ktorá umožní rozvíjať ich potenciál a predchádzať prehlbovaniu nerovností.“ Dôležitým faktorom úspechu je aj úplná anonymita dotazníkov, vďaka ktorej môžu žiaci v odpovediach otvorene hovoriť o témach, ktoré by inak zostali nevypovedané.

Fyzická kondícia pod lupou FTVŠ UK

Zapojenie UK sa prejavuje aj v praktickej rovine výskumu. Na vybraných školách je do štúdie zaradené objektívne meranie zloženia tela a funkčnej zdatnosti detí, vďaka čomu výskumný tím získa presné informácie o výskyte nadváhy, obezity a o celkovej fyzickej kondícii dospievajúcich na Slovensku. Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave (FTVŠ UK) je v tomto smere jedným z hlavných odborných garantov a realizátorov zberu dát v teréne. Dekan FTVŠ UK Viktor Bielik k dôležitosti týchto meraní uvádza: „Primeraná fyzická zdatnosť a optimálna telesná hmotnosť detí a dospievajúcich významne prispievajú k nižšej chorobnosti a k lepšiemu študijnému prospechu.“

Široká synergia pracovísk UK

Rozsiahla participácia UK sa opiera o synergiu viacerých jej špecializovaných pracovísk. Popri úlohe FTVŠ UK v oblasti fyzických meraní sa do štúdie aktívne zapájajú odborníci z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine (JLF UK), konkrétne prostredníctvom Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK a Ústavu pôrodnej asistencie JLF UK. Odborný vklad v oblasti sociálnych aspektov zdravia prináša Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK, zatiaľ čo psychologické mechanizmy správania školákov pomáha analyzovať Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK.

Okrem dotazníka pre žiakov vypĺňajú zástupcovia vedenia škôl školský dotazník, vďaka ktorému sa zisťuje, s akými problémami sa školy potýkajú. Všetky zistenia budú spracované do komplexnej Národnej správy, ktorá bude verejnosti predstavená najneskôr v júni 2027 a ponúkne aj unikátne sledovanie zmien a vývoja za uplynulých 8 rokov.

O medzinárodnej sieti HBSC a zapojených partneroch

Medzinárodná sieť Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) združuje výskumníkov a odborníkov z praxe už od roku 1983. V úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) organizuje každé 4 roky globálnu štúdiu, do ktorej sa zapája približne pol milióna školákov z viac ako 40 krajín Európy a Severnej Ameriky. Slovensko doteraz úspešne participovalo na siedmich zberoch dát.

Koordináciu štúdie na národnej úrovni zastrešuje Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na realizácii štúdie HBSC sa na Slovensku partnersky podieľajú Univerzita Komenského v Bratislave, Úrad verejného zdravotníctva SR spoločne s regionálnymi úradmi, Prešovská univerzita v Prešove, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katolícka univerzita v Ružomberku a Trnavská univerzita v Trnave. Projekt sa realizuje s oficiálnou podporou Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a detskej organizácie Fénix.

Viac informácií nájdete tu