Čítanie toľkých otázok a vypĺňanie odpovedí online je pre niektoré deti veľmi náročné. Hľadali sme spôsoby ako nestratiť zo súboru školákov, pre ktorých je to tak náročné, že to vzdajú, alebo aj pri veľkej snahe nedokážu celý vyplniť. Obrátili sme sa na katedru špeciálnej pedagogiky Prešovskej Univerzity a ako môžete vidieť spolupráca skvele funguje. Doc. Tatiana Dubayová nám pomohla upraviť dotazník a nastaviť protokol tak, aby bol pre týchto školákov zvládnuteľný a so svojím tímom nám chodí pomáhať administrovať dotazníky pre školákov, ktorí sú zaradení do špeciálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Sám možno človek kráča rýchlejšie, ale spolu s ostatnými dôjde ďalej : )

Aj takéto milé a sladké prekvapenie čakalo administrátorov pri ich práci. Sú školy, kde robia med na školskom dvore. Majú včelársky krúžok, bylinkovú záhradku a všeličo iné.

Mať včely na školskom dvore znamená učiť sa pokore k prírode, pretože včely nečítajú knižky, ani príkazové tabule pozor deti – oni sa len snažia prežiť a všetci, nielen deti z včelárskeho krúžku musia nájsť spôsob ako s nimi žiť v pokoji. Ak teda nechcú štípance : ) Včely sú skvelé a trpezlivé učiteľky. Dostať sa až k točeniu medu znamená naučiť sa toľko dôležitých vecí, ale tak úplne do samej podstaty. Úžasné veci sa dejú v tých naších školách!

Vyplnený dotazník školákom je výsledkom mnohých telefonátov a mailov s každou školou a komunikácie s rodičmi a komunikácie medzi učiteľmi, bez ktorých by to nebolo možné zorganizovať. Naši administrátori prichádzajú ráno na školu, len vďaka ochote riaditeľov, učiteľov, rodičov spolupracovať a investovať čas a energiu do projektu HBSC.

Tento rok sme už boli na viac ako 60 školách a ďalších cca 50 nás čaká.

Veľké školy, malé školy, nové školy, staré školy. Pri každej vlne zberu navštívime viac ako 100 škôl po celom Slovensku. Niekedy sa stratí aj naša navigácia, ale naše tímy nie (teda ak aj, tak to nevzdajú a do školy dorazia : ). Medzi školami sú obrovské rozdiely. Ale každé dieťa v každom kúte Slovenska si zaslúži školu, kde sa cíti dobre, kde sú podmienky vhodné na vzdelávanie, kde sa môže rozvíjať. Niekde sú na chodbách tulivaky, niekde majú klubovne, niekde majú krásne školské záhrady, a žiacke rastlinné kútiky, niekde majú dokonca klavír na chodbe, na ktorom deti počas prestávok hrajú, niekde prekračujú mechy s cementom, niekde sa tiesnia v priestoroch, ktoré neboli mienené ako triedy. Všeličo sa dá a malo by nám záležať na tom, aby školy boli vhodným a príjemným prostredím pre školákov i učiteľov.

Nikdy to nebolo ľahké, ale tento rok to skomplikovala pandémia i vojna na Ukrajine a riaditelia škôl i učitelia si za posledné dva roky nestihli vydýchnuť a snažia sa každú skulinku využiť na to, aby deťom vynahradili čo za to posledné obdobie stratili. Preto ak súhlasia so spoluprácou, urobíme všetko možné i nemožné, aby hlasy školákov boli vypočuté. Aj keď to niekedy znamená sadnúť do auta v Košiciach a vyraziť na druhý koniec republiky. Naozaj nám na nich záleží!