Školy chceme dokonale bezpečné. Ale život je aj nebezpečný. Upracme si v prioritách a neobetujme zdravý vývin detí.

Na záver si dovolím pripodobniť túto situáciu akejkoľvek inej živelnej katastrofe. Ak by nastala, deti a ženy by boli prvé, ktoré by sme zachraňovali. Ako je možné, že v čase pandémie sú tými poslednými, na ktorých berieme ohľad? Ak by sa udiala iná katastrofa, profesionálny tím pre krízovú komunikáciu by bol medzi prvými povolanými. Ako je možné, že pri pandémii sme svedkami chaosu, veľmi neprofesionálnej komunikácie a hlas profesionálov sa len veľmi ťažko presadzuje? Ak by sa to udialo, tím pre krízovú intervenciu by bol na mieste skôr, než by si účastníci stihli uvedomiť, že ich potrebujú a že so zvládnutím situácie potrebujú pomôcť. Ako je možné, že v našej situácii aj po roku trvania je potrebné obhajovať, že nepochybne má potenciál napáchať škody a ak to ostane neošetrené, škody sa budú len kumulovať, takže už včera sme mali hľadať spôsob ako ich zmierniť?

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s