V školských laviciach sedí generácia ubolených tínedžerov. Sťažujú sa na bolesti hlavy aj chrbta, dokonca viackrát do týždňa. Veľká štúdia o živote školákov ukázala, že liekmi na bolesť si pomáhajú už šiestaci v základných školách. A nielen to. Nezriedka si ich sami naordinujú a kúpia v lekárni.

Počet tínedžerov s bolesťami rastie. Trápi ich hlava, brucho či zuby.

Na bolesť chrbta sa viac sťažujú dievčatá. Čím sú staršie, tým je ich viac. Vo veku 15 rokov trápi bolesť chrbta každú tretiu viackrát do týždňa.

Súvisieť to má so súčasným spôsobom života mladých ľudí. Ak robia nejaký šport aktívne, tak sú zväčša pretrénované. Iné sa zas pohybujú málo, majú rôzne chybné držania tela a veľmi veľa sedia.

Stres, málo spánku, hluk
Bolesť sa žiakom nevyhýba ani na vyučovaní. Prispieť k tomu môže stres, málo spánku aj hluk v triede.

Mnohí z nich na bolesť hľadajú liek – a to doslova. Až 75 percent dievčat priznalo, že berú lieky minimálne jeden aj viackrát do mesiaca. A prekvapili aj mladšie. 

Niektoré deti sa na užitie lieku pýtajú rodičov, mnohé ho však užijú samostatne bez toho, aby to konzultovali s rodičmi.

Pri liekoch bez receptu neplatí žiadne vekové obmedzenie a je len na lekárnikovi, či tabletky na bolesť vydá. Niektoré pritom môžu mať aj škodlivé účinky.

A tabletkami tínedžeri neriešia len bolesti. Napríklad každý šiesty 11-ročný chlapec priznal, že aspoň raz za mesiac užil lieky na zaspávanie, nervozitu či na zlepšenie nálady. Tabletky im v 20 percentách dali rodičia.  

Viac sa dozviete v priloženej reportáži tu.

Rozhovor o výsledkoch HBSC štúdie.

“Je chybou, ak si niekto predstavuje, že keď príde dieťa domov zo školy, tak ho treba vypočúvať,” hovorí v rozhovore pre SME psychologička ANDREA MADARASOVÁ-GECKOVÁ, koordinátorka slovenského tímu projektu Health Behavior in School-aged Children (HBSC), ktorá skúma duševné a fyzické zdravie a správanie tínedžerov.

Na Slovensku sa do projektu ​​​​​zapojilo 95 škôl a dotazník vyplnilo takmer 10-tisíc tínedžerov od 11 do 15 rokov. Štúdia sa robí každé štyri roky a teraz ukázala, že po pandémii sa zhoršilo duševné aj fyzické zdravie mladých ľudí. Najvýraznejšie sa to prejavilo u dievčat vo veku od 13 do 15 rokov.

V rozhovore sa dočítate:

• Prečo sú dnešní tínedžeri smutnejší.
• Ako vnímajú sociálnu oporu od rodiny a rovesníkov.
• Aký je súvis neindikovaného užívania liekov a vnímanej sociálnej opory.
• Ako sa pracovalo na HBSC štúdii na Slovensku.
• V čom je prístup slovenských odborníkov jedinečný.
• Či a v čom sa slovenské zistenia zhodujú s tými českými.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/23216056/psychologicka-tinedzerom-nepomaha-pripominanie-ze-zlyhavaju-treba-im-pomoct-najst-riesenia.html

HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) je medzinárodná štúdia, ktorá sa uskutočňuje v spolupráci so Svetovou Zdravotníckou Organizáciou (WHO) v 51 krajinách Európy a Severnej Ameriky už od roku 1983. Jej cieľom je monitorovať zdravie a so zdravím súvisiace správanie školákov v ich sociálnom kontexte.

Každé 4 roky sa do štúdie zapojí približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov s cieľom získať údaje umožňujúce porovnať situáciu v krajinách a sledovať aktuálnu situáciu a  trendy v živote školákov.

Slovensko je zapojené do medzinárodnej štúdie HBSC už od roku 1993 a posledný zber údajov prebehol v apríli až júni 2022, kedy výskumný tím štúdie HBSC precestoval tisícky kilometrov po Slovensku a oslovoval školákov, ale aj riaditeľov škôl. Na tvorbe HBSC štúdie významne participoval aj Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní školákov v ich sociálnom kontexte prináša odbornej ale i laickej verejnosti dôležité informácie o tom akým spôsobom obdobie
pandémie ovplyvnilo životy školákov. Na tvorbe protokolu štúdie spolupracovalo viac ako 100 odborníkov z rôznych oblastí, ktorých cieľom bolo zmapovať tie najdôležitejšie aspekty života školákov.

Národná správa prináša ucelené informácie o zdraví slovenskej populácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré boli získané od 441 respondentov. Poznatky o ich problémoch v oblasti ich duševného a fyzického zdravia a poznanie ich psychosociálnych potrieb sú potrebnými argumentami pre vytvorenie ďalších podporných mechanizmov v oblasti vzdelávania.

Celý článok nájdete tu.

Zdravotná gramotnosť školákov sa za posledné štyri roky nezlepšila. Naopak, pribudlo 13-ročných a 15-ročných detí s nízkou mierou zdravotnej gramotnosti. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022.

Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13- a 15-ročných školákov.

Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere. “Najčastejšie majú poverenú osobu, ktorá sa zaoberá podporou zdravia na škole (61 percent). Len štvrtina škôl (24 percent) má aj vytvorený konkrétny tím podpory zdravia alebo pracovnú skupinu na podporu zdravia na škole,” vyplýva z údajov. Takmer polovica škôl má konkrétnu stratégiu alebo program podpory zdravia v školskom vzdelávacom programe.

Celý článok nájdete tu.

Zdravotná gramotnosť školákov sa za posledné štyri roky nezlepšila. Naopak, pribudlo 13-ročných a 15-ročných detí s nízkou mierou zdravotnej gramotnosti. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022.

Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13- a 15-ročných školákov.

Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere. „Najčastejšie majú poverenú osobu, ktorá sa zaoberá podporou zdravia na škole (61 percent). Len štvrtina škôl (24 percent) má aj vytvorený konkrétny tím podpory zdravia alebo pracovnú skupinu na podporu zdravia na škole,“ vyplýva z údajov.

Celý článok nájdete tu.